Otázky a odpovede II.

Čo sú a ako pôsobia systemické zákony?

Každý systém podlieha jednoduchým zákonom. Sú tri systemické zákony na prvý pohľad jednoduché ale obsahom veľmi dôležité.

1. Zákon o súnaležitosti – každý člen systému má rovnaké právo na príslušnosť k systému. Rovnaké ako každý iný člen. Zamlčovaný, znevýhodnený, zabudnutý členovia sa vracajú akoby okľukou do systému. Tak, že niektorý z potomkov je odsúdený niesť ich úlohu. Napríklad ľudské telo. Vieme, že obličky sú párový orgán a keď jedna oblička v systéme tela zlyháva. Tá druhá oblička sa snaží prebrať úlohu tej prvej a dotuje jej činnosť. Viac menej vidíme, že v tomto systéme keď niečo odíde tak iný orgán sa snaží nahradiť tú činnosť. Podobne sa správajú aj potomkovia, ktorí preberajú úlohu niekoho vytesneného. Môžu sa zamotať do jeho úlohy a dokonca do jeho cieľov a privilégií. Nesú osud, ktorý im nepatrí. To je zákon o súnaležitosti. Všetko čo vytesníme zo systému sa nám okľukou vracia späť v inej forme.(napr. strýčko-alkoholik  hanbili sme sa zaň tak  neskôr náš  potomok - syn začne fetovať tak, aby nám pripomínal tú závislosť toho strýčka, pretože sme sa zaň hanbili a neprijali sme ho ako právoplatného člena systému).

2. Zákon o vyváženom dávaní a braní – rodičia dávajú život a deti ho prijímajú. To je o dávaní. Lenže deti, majú pocit dlhu za tak veľký dar ako je život. Nemajú tú možnosť vrátiť rodičom ten veľký dar. Nie je tam tá rovnováha. Tak majú tendenciu dávať život ďalej. Tak sa posiela život ďalej. Medzi partnermi tam to je rovnocenné. Keď od partnera dostanete nejakú pozornosť. Niečo vám venuje. Sme radi, že dostávame pozornosť, ale za čas v nás narastie niečo také ako pocit dlhu. Tak máme tendenciu vrátiť tomu partnerovi tak isto niečo pekného. Uvedomelý partner, ktorý chce aby láska rástla tak vráti niečo pekného a vráti o trošku viacej. Pretože ten partner dostal o trošku viac než dal tak znova narastie ten pocit dlhu. Je to ako pingpong len musíte trošku pridávať. Takýmto spôsobom rastie láska. O to je menej príjemné, že tento zákon o vyrovnanom dávaní a braní funguje aj v tých menej dobrých veciach. Napr.: konflikt v práci, šéf vám vynadá. Vy sa neozvete a nevrátite to späť. Prídete domov a nemáte dobrú náladu a je možné, že si ten hnev vylejete na deťoch, partnerovi. To čo ste dostali ste poslali ďalej. Aj v tomto musíme byť veľmi opatrný a zrelým uvedomelým spôsobom s týmto zachádzať. Aby sme vedeli, že keď obdržíme niečo zlého, že budeme mať tendenciu aj keď to nechceme takisto dávať ďalej. Tendenciu to vrátiť. Je dobré aby si človek urobil na tú situáciu nadhľad a mal pod kontrolou tieto veci.

3. Zákon o hierarchii – ktorý nám hovorí, že všetci ktorý prišli do systému pred nami majú prednosť. To znamená, že ten kto tu bol prv boli rodičia. Nie my deti. Rodičia majú prednosť. Oni sú tzv. väčší oni dávajú. Avšak deti ktoré prišli neskôr tak sú tzv. menší a ony berú. V podniku alebo firme je tiež dôležitá hierarchia, kto prišiel na pracovne miesto skôr ten má prednosť. A takisto keď niekto postúpi vo podniku na vyššiu funkciu. Je s pohľadu zákona o hierarchii väčší.

,,Moja mama je ako moja sestra,, je zle? Čo sa snažia mnohý rodičia praktikovať.

Zo systemického hľadiska je dieťa nútené vymeniť pozíciu dieťaťa za pozíciu kamarátky. Pozícia dieťaťa nie je rovnocenná voči rodičom. V tej pozícií dieťaťa sa dieťa cíti bezpečne. Pokiaľ je vtiahnuté na miesto, ktoré nie je jeho, tak potom môžu s toho plynúť veľké problémy. Napr. dcéra, ktorá ma matku ako kamarátku. Potom sama nevie dostatočným spôsobom byť matkou. Taktiež si robí s dcéry kamarátku a vťahuje ju do pozícií, ktoré jej nepatria. To znamená medzi rodičov. Keď rodičia vedia dať najavo dieťaťu, že je dieťaťom. Kto nebol dieťaťom nemôže byť ani dospelým. Nemôže s toho nikdy vyrásť. Tá potreba byť dieťaťom, byť  pozícií toho kto je tu malý. Inak všade vo svete. Kde príde toto dieťa všade do sveta tak tam všade môže byť veľký. U rodičov musí byť v tej pozícií dole, pretože láska tečie ako vo fontáne. Vrchné poschodie sú prarodičia, ktorý dali život mojim rodičom. Dali im lásku. Zase rodičia dávajú lásku a život svojim deťom, smerom nadol. Deti keď vyrastú dávajú lásku a život zase svojim deťom a takto to ide ďalej a ďalej. Láska tečie ako tá voda zhora nadol.

Ako sa pozná dobrý lektor konštelácií?

Tu je niekoľko aspektov. Prvý aspekt je ten podľa mňa najdôležitejší. Lektor stavia konšteláciu až s posledného miesta. Nie s toho prvého. Nesie pre klienta službu a je tam ako človek, ktorý vie svoju prácu – metódu. Má v rukách určité metódy, veci, ktoré môže použiť. Nestavia sa do pozície: Ja to vyriešim. Ja to za Vás zvládnem. To nejde. Pokora k tomu patrí zo všetkého najviac. To je najdôležitejšie.

Ďalší aspekt: dobré si je zistiť u koho ten lektor má výcvik. To by mohol byť tak isto ukazovateľ. Ďalším aspektom je, že správny lektor konštelácií sa nezaujíma o to, aká tá rodina bola? Aké vlastnosti mali tí ľudia? Či boli zlý, dobrý. Nenechá klienta popisovať vlastnosti tých ľudí. Ale pýta len na fakty.

Pripravil:

Jaroslav Dávidík

zdroj: www.konstelace.eu